Deň štvrtý - 30.1.2017 - Dovidjenja, Niš! (+zhodnotenie)
Náš posledný deň v Niši. Ráno sa vyberieme na raňajky. Rozhodovali sme sa medzi fastfoodom Cezar a "normálnou" reštikou Pleasure. Zvolili sme si tú druhú. Opäť, zvonku nič extra, ale vnútro nás prekvapilo. Veľmi moderne a vkusne zariadená prevádzka, ktorá navodzovala tak trochu pocit luxusu. Na obrazovkách šla dookola vysoko kvalitne spravená komerčná prezentácia reštaurácie. Párkrát som sa pristihol, ako sledujem príťažlivú prípravu jedla.
Objednali sme si čerstvo vytlačenú šťavu z pomaranča a grapefruitu (po 220 RSD - 1,80 EUR) a opäť bolo samozrejmosťou, že na stôl priniesli aj pohár vody. Bea si na raňajky vybrala Sendvič Kalimero (toust s vajcom, špenátom, šunkou, goudou a kyslou smotanou) za 310 RSD (2,50 EUR) a ja som si vybral Pleasure doručak (volské oko, "bundáš kenír", grilovaná slanina, biely syr, paradajky), takisto za 310 RSD. Priložené fotky sú v dosť slabej kvalite, fotené mobilom.
Cestou domov sme si ešte raz pomaly prešli celú pešiu zónu. Bea si to odrazu uprostred ulice zamierila kamsi dolu schodmi. Vôbec som nemal tušenia, kam ide. Zavolala ma za sebou. A tu prišiel taký menší šok. Pod celou pešou zónou Nišu sa nachádzala ešte jedna, paralelná pešia zóna, v podzemí. Bola plná malých butikov s tovarom od výmyslu sveta. Prešli sme si ju a ja som si uvedomil, že som tri dni chodil okolo nej a a nemal som o nej ani poňatia. Môže dobre poslúžiť hlavne v zlom počasí, keď prší.
Vchádzame ešte do nákupného centra na konci pešej zóny, kde som si všimol malý stánok srbskej leteckej agentúry Aerogaga. Reku, pozriem, ako to robia srbskí kolegovia. Pri malom pultíku bola pekná, mladá dievčina, ktorá nemala problém rozprávať so mnou po anglicky. Mal som síce pripravený elektronický čekin cez mobilnú aplikáciu, ale pre istotu som sa šiel spýtať, či tu, na letisku, elektronický čekin funguje a či nie sú problémy (napr. Wizzair v Istanbule na letisku Sabiha Gokcen nepodporuje elektronický čekin). Bola najprv v pomykove, nevedela presne odpovedať, a tak sa telefonicky spýtala svojho šéfa. Ten to tiež netušil, ale doporučil mať čekin vytlačený. No a to bol problém. Do čekinu sa dá dostať len z emailu, z ktorého bola letenka kúpená. Tak som si prešiel za pultík ku slečne a prihlásil som sa do Ryanairu zo svojho Gmailu. Slečna mi to vytlačila a ja som bol spokojnejší. Aj touto cestou sa jej chcem poďakovať za ochotu.
Ešte raz sme prešli okolo informačnej kancelárie mesta Niš na pešej zóne (bolo konečne otvorené) a hneď vo vedľajšom vchode som si všimol, že je tam umiestnená i kancelária honorárneho konzula pre Slovensko i pre Maďarsko. Takže, ak by sa vám, nedajbože, niečo stalo, konzulárna pomoc je hneď po ruke.
Na byt sme prišli, aby sme si pobalili svojich päť slivák. Netrvalo to dlho, nemali sme veľa vecí.
Pomaly som začal cítiť mravenčenie v žalúdku, to už som začal vytvárať svoje katastrofické scenáre o meškaní lietadla. Vedeli sme, že sa na letisko dostaneme do desiatich minút, ale ja som bol aj tak nervózny. A najmä po tom, čo Božko neprišiel na dohovorený čas. Zavolal som mu, a povedal mi, že trčí niekde v zápche, ale že určite príde čoskoro. Prišiel síce o desať minút neskôr, ako bolo dohodnuté, ale času sme mali stále dosť a dosť. Ospravedlnil sa a povedal, že nemusíme zháňať taxík, že nás na letisko vezme svojim autom. Ponuku sme prijali. Za odvoz nechcel nič, že vraj to je ako ospravedlnenie za malé meškanie. Vo vrecku som našiel posledných zbytočných 800 RSD a kedže by mi na Slovensku neboli na nič, tak som mu ich vtisol do dlane. Podali sme si ruky, rozlúčili sa a vykročili na letisko.
 |
| Šťava z pomaranča (mobilfoto) |
Objednali sme si čerstvo vytlačenú šťavu z pomaranča a grapefruitu (po 220 RSD - 1,80 EUR) a opäť bolo samozrejmosťou, že na stôl priniesli aj pohár vody. Bea si na raňajky vybrala Sendvič Kalimero (toust s vajcom, špenátom, šunkou, goudou a kyslou smotanou) za 310 RSD (2,50 EUR) a ja som si vybral Pleasure doručak (volské oko, "bundáš kenír", grilovaná slanina, biely syr, paradajky), takisto za 310 RSD. Priložené fotky sú v dosť slabej kvalite, fotené mobilom.
 |
| Pleasure doručak (mobilfoto) |
 |
| Sendvič Kalimero (mobilfoto) |
 |
| Prieduch podzemnej pasáže |
 |
| Podzemná pasáž |
Vchádzame ešte do nákupného centra na konci pešej zóny, kde som si všimol malý stánok srbskej leteckej agentúry Aerogaga. Reku, pozriem, ako to robia srbskí kolegovia. Pri malom pultíku bola pekná, mladá dievčina, ktorá nemala problém rozprávať so mnou po anglicky. Mal som síce pripravený elektronický čekin cez mobilnú aplikáciu, ale pre istotu som sa šiel spýtať, či tu, na letisku, elektronický čekin funguje a či nie sú problémy (napr. Wizzair v Istanbule na letisku Sabiha Gokcen nepodporuje elektronický čekin). Bola najprv v pomykove, nevedela presne odpovedať, a tak sa telefonicky spýtala svojho šéfa. Ten to tiež netušil, ale doporučil mať čekin vytlačený. No a to bol problém. Do čekinu sa dá dostať len z emailu, z ktorého bola letenka kúpená. Tak som si prešiel za pultík ku slečne a prihlásil som sa do Ryanairu zo svojho Gmailu. Slečna mi to vytlačila a ja som bol spokojnejší. Aj touto cestou sa jej chcem poďakovať za ochotu.
Ešte raz sme prešli okolo informačnej kancelárie mesta Niš na pešej zóne (bolo konečne otvorené) a hneď vo vedľajšom vchode som si všimol, že je tam umiestnená i kancelária honorárneho konzula pre Slovensko i pre Maďarsko. Takže, ak by sa vám, nedajbože, niečo stalo, konzulárna pomoc je hneď po ruke.
 |
| Sídlo honorárneho konzula |
Na byt sme prišli, aby sme si pobalili svojich päť slivák. Netrvalo to dlho, nemali sme veľa vecí.
Pomaly som začal cítiť mravenčenie v žalúdku, to už som začal vytvárať svoje katastrofické scenáre o meškaní lietadla. Vedeli sme, že sa na letisko dostaneme do desiatich minút, ale ja som bol aj tak nervózny. A najmä po tom, čo Božko neprišiel na dohovorený čas. Zavolal som mu, a povedal mi, že trčí niekde v zápche, ale že určite príde čoskoro. Prišiel síce o desať minút neskôr, ako bolo dohodnuté, ale času sme mali stále dosť a dosť. Ospravedlnil sa a povedal, že nemusíme zháňať taxík, že nás na letisko vezme svojim autom. Ponuku sme prijali. Za odvoz nechcel nič, že vraj to je ako ospravedlnenie za malé meškanie. Vo vrecku som našiel posledných zbytočných 800 RSD a kedže by mi na Slovensku neboli na nič, tak som mu ich vtisol do dlane. Podali sme si ruky, rozlúčili sa a vykročili na letisko.
 |
| Prázdne odbavovacie prepážky na letisku |
Letisko bolo zatiaľ poloprázdne a ja som si na informačnom paneli, všimol, kam všade sa dá doletieť z Nišu. Ostal som dosť prekvapený. Nie je to až taký "zapadákov" ako sa na prvý pohľad zdá. Letí sa okrem Bratislavy do Milána, Berlína, Dusseldorfu, Eindhovenu, Memmingenu, Malmo, Dortmundu, Bazileja, Podgorice, Istanbulu. Celkom slušný počet destinácií. Vnútroštátne spojenie v rámci Srbska, a tým pádom aj spojenie s hlavným mestom Belehrad, zabezpečuje srbská spoločnosť Air Serbia (bývalý JAT).
 |
| O chvíľu začne security control |
 |
| Nie príliš vábny pohľad zvnútra |
 |
| S poslednými lúčmi slnka |
 |
| Kolos na letisku |
 |
| Budova letiska |
 |
| Odlietame |
 |
| Dvaja giganti |
 |
| Letíme domov |
Zapínam si mobil a kontaktujem nášho šoféra. Oznamuje mi, že už čaká na letisku. Keď sa ho pýtam, ako je to možné, veď sme mali priletieť až o 20 minút, mi povedal, že to sleduje na mobilnej aplikácii, kde sú aktuálne časy príletov. Skvelé! Nečakáme tým pádom ani minútu a sadáme do spišskonovoveského auta so stredoslovákom. Podelíme sa v krátkosti s dojmami a ja už o chvíľu sedím v mojom vymrznutom aute.
Nasadím navigáciu a vyberáme sa domov. Tentokrát severnou trasou. Fakt je dlhšia o 40 kilometrov, ale je časovo rovnaká ako tá južná. A nemusím sa terigať po dedinách od Zvolena smerom na Košice. Je neskoro v noci a tak ten hlúpy úsek pod Strečnom prefrčíme relatívne bez zdržania.
Prichádzame šťastne pred polnocou domov a spokojne si líhame do svojich postelí, s mysľou pri šťavnatých čevapoch .... (teda aspoň ja).
Čím ma Niš upútal? Poďme si to celé zhodnotiť.
Čo som v blogu nespomenul, lebo sme tam neboli, je veľký archeologický komplex Mediana, s rímskymi pamiatkami, ktorý je v zimnom období uzatvorený. Na nás najviac zapôsobila Niška tvrdjava z obdobia tureckej okupácie.
Niš je mestom parkov a mestom sôch. Toľko sôch a plastík som nevidel už dávno pokope. Dá sa tu bezcieľne túlať po mestských parkoch, ktoré sú výborne udržiavané a určite je tu v lete iná atmosféra, akú sme my zažili v zime. A to sme mali mrazivo, krásne slnečno a bez vetra. Úplne ideálne zimné počasie. V lete stretnete omnoho viac ľudí v uliciach, parkoch a kaviarničkách. Budú vytiahnuté do ulice letné terasy a nájsť voľné miesto bude určite problém.
Niš je mesto s malými domčekmi nalepenými jeden na druhý. Domčeky pekné, opravené, ale veľa je ich spustnutých, ošarpaných, proste smutno prázdnych. Malé obchodíky sú na každom kroku a sú všemožného zamerania. Je asi pravdou, že niektoré prevádzky nemajú dlhé trvanie, veľa je ich opustených. Na výkladoch tých otvorených visia všade oznamy o tom, že príjmu pracovnú silu. Keď som sa nášho domáceho pýtal, kde sú tí ľudia, čo by mohli pracovať, odpovedal mi. "
"Buď sú v zahraničí, alebo sedia v kaviarňach. Ved vidíš, že každá kaviareň je plná..."
Niš je mestom zmenární, ale i frizerov. U nás sa nepestuje kultúra holenia či strihania kaderníkom. U nás idete ku holičovi, pretože sa chcete ostrihať, v Srbsku sa chodí k holičovi, aby si prežil čas s človekom, ktorý ťa ostrihá. Je to pre nich spoločenské stretnutie.
Niš je mesto, ktoré ti nedá v noci spať a núti ťa zabávať sa. Posedenia pri poháriku a jedle končia v lete s prvým brieždením.
Niš je mestom mladých.
Niš je mestom opustených, túlajúcich sa psov.
Niš je mestom fajčiarov. Fajčí sa totiž všade. Teda, takmer všade.
V Niši skvele spoznáte Balkán a jeho mentalitu. Spoznáte ľudí, ktorí sa radi bavia v spoločnosti a ktorí spolu trávia svoj voľný čas.
Niš je mestom vône ohňa a dymu. Toho dymu, ktorý dá obyčajnému mletému mäsu božskú chuť v ústach.
Niš je totiž centrom srbskej balkánskej kuchyne. Užijú si tu všetci gurmáni. Tí, ktorým stačí vziať lepinju s pljeskavicou do ruky a túlať sa mestom. Tí, ktorí si chcú len odpočinúť a popri jedle pozorovať ľudí na okolí, i tí, ktorí si chcú, v chlade klimatizovanej útulnej reštaurácii dať kvalitný obed či večeru.
Niš je mesto, ktorého sa nedotkol masívny cestovný ruch.
Niš je lacný.
Niš je mesto ktoré sa teší na teba!
Ak máš čas a chuť, tak tam vycestuj! Budem rád, ak sa podelíš so svojimi zážitkami. Lebo cestovanie ti dá spomienky a spomienky ti nikto neukradne. Len Alzheimer ...
Pozdravuje ťa Rišo!
PS: Ak sa budeš chcieť niečo spýtať, ak mi budeš chcieť niečo opraviť v texte, napíš mi na riporipo@gmail.com
predchádzajúce diely
NIE JE NIŠ AKO NICE (6.) - NEDEĽA V NIŠI
NIE JE NIŠ AKO NICE (5.) - ZOZNAMKA S NIŠOM
NIE JE NIŠ AKO NICE (4.) - DOBRO DOŠLI
NIE JE NIŠ AKO NICE (3.) - Z KOŠÍC DO BRATISLAVY
NIE JE NIŠ AKO NICE (2.) - PRÍPRAVY
NIE JE NIŠ AKO NICE (1.) - ROZHODNUTIE
