Postrehy z mojich ciest blízkych i ďalekých, exotických i všedných, na bicykli, pešo, autom, či lietadlom. Postrehy si píšem hlavne preto, aby som mal na čo spomínať. Lebo pamäť mi už neslúži a takto si ich pripomeniem aj o rok ... :)
Už deň predtým som podľa predpovede počasia predpokladal, že dnes bude určité riziko dažďa, resp. prehánok. Ráno nás vítali oceľové mraky a vyzeralo to tak, že predpoveď sa naplní. Nevadí. I na takéto počasie sme boli pripravení. Spomenuli sme si na dávne povery, že najviac úrazov na lyžovačke (bicyklovačke, resp., dosaď hociakú dovolenkovú činnosť) sa udeje práve na štvrtý deň a tak vyberáme zo šuflíku náhradný program - spoznávanie okolia bez bicyklov. Základné údaje o tom, čo sa nachádza v okolí nášho hotela sme vedeli už doma a vedeli sme určite, že sa musíme ísť pozrieť na "chodník v korunách stromov". Mal som už určité predstavy o tom chodníku, ale to boli len z vysielania Discovery Channel a to bolo ešte na dôvažok niekde v Kostarike, v tropickej džungli. Ale aj napriek tomu, že tu by som nevidel bromélie, či iné epifyty, ani škriekajúce opice, či kŕdle pestrofarebných papagájov, sme sa rozhodli, že dnešný deň obetujeme tomuto chodníku. Podľa mapy mal byť na českom území na východnej časti Lipenskej priehrady. No ale na hoteli sme našli aj propagačné materiály o podobnej prechádzke v korunách, ale v Nemecku. Rýchly kuk do mapy a hneď sme sa aj rozhodli. Neuschönau je od nás vzdialený 40 kilometrov a Lipno 60 kilometrov. A keď som si prečítal poznámku o tom, že nemecká "stezka" je vraj najdlhšia na svete, cieľ bol jasný.
Vstup na chodník v korunách stromov
Neponáhľali sme sa, nemali sme iný program. Ležérnym tempom sme si pobalili ruksak a vydali sa autom na cestu. Pozdravili sme vietnamských obchodníkov, sociálne pracovníčky a vtom som si spomenul na sľub, ktorý som dal švagrovi. Že mu nafotím jeho bývalé kasárne, kde trávil nekončené dva roky ako pohraničiar - psovod. Problém však bol, že som nemal poňatia, kde tie kasárne sú. Povedali sme si, že sa musíme niekoho miestneho spýtať. Ľahko sa povie, ťažšie zrealizuje. Ako som už písal, mesto Strážný tvoria predajcovia na tržnici a zamestnankyne erotických salónov. Tých sa predsa nebudem pýtať. Neporadili by mi. Fakt to bol problém. Hľadali sme riadne dlho. Vtom sme si všimli pri jednom dome v záhrade staršieho pána s barlami. To musí byť miestny pamätník! Beu som vyslal na prieskum. Výborne! Pán bol fakt miestny a pamätal si i kasárne. Nasmeroval nás za mesto, smerom ku hranici. Keď sme šli na hraničný priechod, zistili sme, že inkriminovaná budova sa nachádza neďaleko rýchlostnej komunikácie - ale v opačnom smere. Tak sme si to museli nechať na spiatočnú cestu. Cesta ubieha rýchlo, premávka je relatívne hustá, hlavne kamiónov je veľa. V dedine Neuschönau nás kvalitné značenie dovedie priamo na miesto. Výborne označené parkoviská, informačné tabule na každom kroku.
Vo výške 25 metrov
Výstúpame na drevenú plošinu, kde je vstup na vyhliadkovú trasu. Vstupné je 9 eur. Začíname s prehliadkou. Obdivujem precíznu prácu s drevom. Celá trasa meria 1320 metrov a pohybujeme sa vo výške 25 metrov. Je to akoby ste sa prechádzali po streche desaťposchodového paneláku... Je tak najväčšou stavbou svojho druhu na svete. Táto atrakcia bola daná do prevádzky v roku 2009. Takmer sa dotýkame vrcholcov jedlí so šiškami. Pohľad nadol mi spôsobí jemné vertigo.
Pohľad dolu mne spôsobil mierne závraty
Celá cesta je doplňovaná rôznymi interaktívnymi informačným tabuľami, kde sa možno napr. dozvedieť o tom, ako funguje životný cyklus stromu od počiatku až po jeho smrť. Dozvedáme sa o rôznorodosti fauny a flóry lesa i o tom, aká je interakcia medzi jednotlivými živočišnými a rastlinnými druhmi. Zaujímavo pôsobí panel o lykožrútovi a dôsledkoch jeho nenažranosti. Kým na jednej strane sa klčuje hlava nehlava až na holorub, na druhej strane ponechávajú lesníci les tak, aby sa zregeneroval sám. Jasné, že mne sa páči ten druhý spôsob boja s drevokazným hmyzom.
Informačné tabule na chodníku
Kvôli deťom tu sú nainstalované rôzne preliezky a pohyblivé drevené tabule. Inak, celá cesta je krásne zrealizovateľná i pre vozíčkarov a na dôvažok - oni tu nepoznajú niečo ako sezónnu uzáveru. O chodník sa starajú i v zime a tak je možné spoznať i zimnú stránku bavorského lesa.
"Adrenalínová" časť trasy
Terasa
Blížime sa k záveru chodníka a odrazu sa pred nami zjavuje obrovské vajce. Vyhliadková veža. Vyzerá veľmi vzdušne a moderne. Stúpame vnútorným, luxusne širokým chodníkom špirálovito nahor, až do výšky 44 metrov nad zemský povrch. Uprostred veže rastú 3 staré jedle a informačné tabule opäť ukazujú, čo a ako žije v rôznych poschodiach vysokých stromov.
Vyhliadková veža
Vyhliadková veža
Chodník vo vnútri vyhliadkovej veže
Chodník vo vnútri vyhliadkovej veže
Chodník vo vnútri vyhliadkovej veže
Z hormnej priestrannje plošiny je úžasný výhľad na okolitú krajinu. Z jednej strany zalesnené hory nemecko-českého pohraničia a z druhej strany osídlená krajina s malebnými bavorskými horskými dedinkami. Nádherné ...
Chodník vo vnútri vyhliadkovej veže
Chodník vo vnútri vyhliadkovej veže
Hore na vyhliadkovej veži
Ťažké čierne mraky tomu ešte dodávajú takú hrôzostrašnú atmosféru. Užívame si to tu. Je tu krásne. 15 minút však stačilo. Schádzame dolu a znova vzdávam hold architektovi i inžinierom, ktorí toto nádherné technické dielo stvorili.
Výhľady
V areáli neďaleko vyhliadkovej veže je aj zoopark s výbehmi pre zvieratá. Začína popŕchať. Rozmýšľame, či to absolvujeme ... Púšťame sa po drevenom chodníku , ktorý je umiestnený cca 30 centimetrov nad povrchom. Neničí sa tak pôdny podklad. Na konci chodníka, keď si máme vybrať smer, či pôjdeme k zubrom, alebo k medveďom sa rozpršalo. Hádžeme si mincou a volíme radšej ústup.
Vzdušný chodník
Vzdušný chodník
Opúšťame parkovisko a prestáva pršať. Ako naschvál. Ale pokračujeme na ceste domov. Máme v pláne ešte obzrieť staré pohraničiarske kasárne. Našli sme ich hneď ako sme prešli hranice do Česka. Volím riskantnú odbočku k budove, ktorá je na rýchlostnej ceste na odbočke, kde je zákaz vjazdu. Úmyselne zákaz porušujem a odstavujem auto na odbočke. Prekvapuje ma malá budova, kde mohlo byť ubytovaných tak maximálne 40-50 vojakov. Skôr som mal predstavu o megaveľkých kasárňach pre celú rotu. Budova je opustená. Pred budovou je malý buzerplac, momentálne však zarastený burinou. Švagor o vojne rozpráva málo, viem len, že vo veľkej zime, ktorá tu na Šumave je, sa na "čiare" zohrieval o svojho psa. Ako sa stretávali na hraniciach so západonemeckými vojakmi, ako neďaleko cvičili americkí vojaci. Spravím zopár fotiek, natočím video a odchádzame do hotela.
Bývalé kasárne pohraničnej stráže
Obligátne pivo na terase hotela, s obligátnou hlasnou jeleňou rujou. Do večera ešte ďaleko a tak sa vydávame na takú menšiu pešiu prechádzko do okolia. Vychádzame cez horné dvere hotela, priamo na lúku. Po nej ideme krížom nahor. Prederieme sa cez kroviny a pred nami ďalšie a ďalšie lúky, ohraničené malými alejami stromov, ktoré tak tvoria hranicu medzi jednotlivými pozemkami.
Nad hotelom
Na lúke nad hotelom
V jednej ohrade sa voľne pasú koníky. Už na pohľad vidno, že sú to ťažné kone, slúžiace na prácu v lese. To budú asi tí "soumaři" ...
Koníky
Vchádzame do obce České Žleby a prechádzame okolo jedného z mnohých napájadiel, ktoré dali vlastne meno tejto obci. Napájadlá sú staré a kamenné. Zadržiavala sa v nich voda pre kone, ktoré tadiaľ premávali na svojej obchodnej ceste.
Staré napájadlo
Prechádzame okolo starej drevenej tabuľky, označujúcej smer ku bývalemu kostolu sv. Anny. Na vyvýšenej lúčke nie je nič, len kríž a spomienka na to, že tu kedysi stál kostol pre 2600 farníkov. Po vojne však nebolo v móde prejavovať navonok svoju vieru a tak tí, čo tu ostali, alebo boli premiestnení, kostol zbúrali a rozobrali. Že sa takéto obludnosti robili v päťdesiatych rokoch som vedel, ale že táto udalosť sa stála až v roku 1966, tak to ma vcelku šoklo ... V šestdesiatomšiestom? Veď to už bol režim konsolidovaný a k takým výstrednostiach už nedochádzalo.
V obci České Žleby
Miesto, kde stál kedysi kostol svätej Anny
Pri príchode do hotela sme ešte zastihli pani riaditeľku na recepcii a tak sme sa jej spýtali, ako to bolo s tým kostolom ... Vraj v tejto oblasti prichádzalo všetko s veľkým oneskorením. Čím bližšie k západnej hranici, tým ďalej od ústrednej vlády. Bohužiaľ ...
Cestou do hotela
Keďže sme sa dnes neunavili, zvyšok večera strávim nad mapami skúmaním trasy na ďalší deň...
