Deň tretí - 29.1.2017 - Nedeľa v Niši
Ráno sme opäť hore už pred ôsmou. Znova máme pred sebou celý deň a preto nestrácame čas a ideme sa naraňajkovať. Tentokrát máme namierené ochutnať miestnu nišskú špecialitu - burek.
Poberáme sa smerom k Nišskej pevnosti, kde sa nachádza veľmi vzhľadná Pekáreň Brankovič (Пекара Бранковић). Táto pekáreň bola založená práve v Niši už v roku 1885. Je moderne zariadená a má mimoriadne bohatú ponuku pekárenských výrobkov. Brankovič preslávil miestnu špecialitu - nišský burek. Čo je vlastne ten burek? Burek je typické turecké jedlo, ktoré sa spolu s expanziou Turkov do Európy dostalo i na stoly pospolitého ľudu na Balkáne. Nišský burek je lístkové cesto v okrúhlej forme na ktoré sa nanesie vrstva plnky a následne sa opäť prikryje lístkovým cestom. Takto pripravený pokrm sa buď pečie alebo praží v oleji. Plnka môže byť rôzna. Najklasickejšou je tá z mletého mäsa a cibule, alebo so syrom, hubami, špenátom, či višňami. Dali sme si v tejto pekárni naše raňajky a neoľutovali sme. Ja som mal burek plnený mäsom, Bea si dala tradičný - so syrom. K tomu sme si kúpili i tradičný srbský jogurt, ktorým sme túto pochúťku zapíjali. Jogurt majú riedky, dá sa piť. Bolo to grandiózne! A ako takmer vždy, aj tentoraz sa mi ušlo z druhej porcie. Bea to nevládala dojesť, bolo to sýte. A koľko to stálo? Niški burek sir 90,- Niški burek meso 100,- Jogurt Kravica 2x po 27,-. Spolu nás vyšli výdatné raňajky na 244 RSD (2,00 EUR).
 |
| To veľké, okrúhle je burek - krája sa na menšie kúsky |
 |
| Pekáreň Branković |
Je nedeľa a oproti včerajšku sú ulice prázdne. Pri moste cez Nišavu mierime k pamätníku najväčšieho nišského rodáka. Je ním rímsky cisár Konštantín. Niektorí si však myslia, že najväčším rodákom z Nišu je Nikola Karabatić - skvelý francúzsky majster sveta v hádzanej. Ale poďme ku Konštantínovi. Narodil sa približne v roku 312 v meste Naissu (tak sa volal predtým Niš) ako Flavius Valerius Constantinus. Spravil veľa zla i veľa dobra. Spomeniem len krátko. Vyvraždil svoju rodinu, založil Konštantínopol ako druhé sídlo Rímkej ríše, zdanil Rimanov, zrovnoprávnil kresťanstvo, viedol mnoho vojen a napokon aj tak zomrel. Tesne pred smrťou prijal kresťanskú vieru, Ale ostalo po ňom veľa. Zapísal sa do histórie a v meste Niš si ho uctili v roku 2012 krásnou plastikou na brehu Nišavy.
 |
| Plastika cisára Konštantína (to je ten škaredší) |
Prechádzame znova cez Nišavu smerom ku trhovisku. Tak a môžeme porovnávať. Blšákoví predajcovia ostali, zeleninoví trhovníci zmizli. Zostal po nich len neporiadok na ulici. Je nedeľa, nikto neupratuje a to v Niši bolo tých chodníkov neuprataných teda riadne. Nie v centre. Tam bolo čisto, ale v bočných uličkách bolo nutné dávať sakramentský pozor na zľadovatené platne pod nohami.
 |
| Opustené stánky |
Míňame trhovisko a smerujeme trošku mimo centra. Prechádzame okolo autobusovej stanice a skúšame sa pozrieť ako idú autobusy na letisko, keby bolo nutné v posledný deň použiť MHD. Vývesky s rozpisom sa tu nejako nenosia. Možno sú zbytočné, lebo autobus príde vtedy, kedy má. My sme z tých zdrapov nevydedukovali nič. Ostalo teda pri pôvodnom rozhodnutí, že aj naspäť pôjdeme taxíkom.
 |
| Harmonogram spojov MHD |
Kráčame po Bulvári 12. februára (Булевар 12. Фебруара) a ja sa neviem zbaviť dojmu, že keď bulvár - tak škaredý. Tento krát to nie sú vysoké ohyzdy, ale malé polorozpadnuté domčeky. Opustené, ale i obývané. Všetky pôsobia ošarpane a určite sa za oknami skrýva nejaký smutný príbeh. Srbsko, a hlavne jeho južná časť je vo všeobecnosti chudobnejšia oproti severu a veľa ľudí odišlo počas vojny pri rozpade Juhoslávie a niektorí nevideli perspektívu života v tejto chudobe a tak sa rozpŕchli za prácou do bohatšej časti Európy.
 |
| Chudoba na bulvári |
A tu sa dostávame k tomu, že prečo vlastne zriadil Ryanair leteckú linku medzi takými netradičnými dvomi mestami, ako sú Bratislava a Niš. Nie je to kvôli Slovákom, aby ich sem nalákali na turistiku. Hlavným dôvodom, a ten si Michael O´Leary, majiteľ leteckej spoločnosti Ryanair, určite nechal riadne preveriť, je fakt, že vraj milión, až pol druha milióna Srbov pracuje v Rakúsku a hlavne vo Viedenskej aglomerácii. A existujúce letecké spoje z Viedne sú len do Belehradu a aj to sú príšerné drahé.
 |
| Chudoba na bulvári |
Pokračujeme ďalej. Čaká nás ďalšia hrôza. Máme totiž namierené do koncentračného tábora Červený kríž (Концентрациони логор Црвени Крст). Nech vás nemýli ten antagonizmus v pomenovaní. Nemecké okupačné sily postavili tento tábor neďaleko železničnej stanice s názvom Červený kríž v roku 1941. Internovaní boli srbskí komunisti, Židia, Rómovia, partizáni, ale i členovia Rotary klubu, Slobodomurárskej lóže, kňazi i členovia srbských demokratických politických strán. Spolu ich bolo takmer 30.000, z toho 10.000 nemalo to šťastie a boli popravení, najmä na priľahlom kopci Bubanj, kde dnes stojí veľký pamätník týmto obetiam.
 |
| Vchod do koncentračného tábora |
Od cesty vedie k táboru úzky chodník. Míňame pamätník sovietskym vojakom, ktorí oslobodili tento tábor v roku 1944. Drevené vchodové vráta sú zatvorené a ja mám pocit, že dnes asi odídeme naprázdno. Visí tam oznam o otváracej dobe. V nedeľu otvárajú o 10,00. Pozerám na hodinky, je 10,05. Máme šťastie.
 |
| Pamätník sovietskym vojakom, osloboditeľom tábora |
Vchádzame do areálu koncentráku a pristupujeme ku sivej budove s hákovým krížom a nápisom Wache SS. Len sa domnievame, že tam bude asi predaj vstupeniek. Nachádzame vo vnútri tetušku a ja si vypýtam dve vstupenky. Ona sa tak trochu pomrví a v srbčine povie, že je jej ľúto, ale ona už vypredala všetky dospelácke vstupenky a ostali jej len študentské. Tak nám predá študentské s úsmevom na perách. Samozrejme, že za cenu, aká je na vstupenkách. Ani náznak toho, že by po nás chcela viac. To sa cení.
 |
| Wache SS - Predaj vstupeniek |
Bea sa ešte pýta na toalety a tetuška niečo opäť šemotí po srbsky, kde rozumieme slovám problem a muški. Domýšľame si to a na ženský ani nejdeme, keď je tam problém a preto skúšame ten mužský. Idem s ňou (celý areál koncentráku je ľudoprázdny), lebo už raz, pri Ćele kula zažila ten pocit, ktorý poznali dovolenkári Čedoku v roku 1985, ktorí boli na ROH rekreácii pri Čiernom mori v Bulharsku. Áno, mám na mysli turecké šľapacie záchody. Vraj bola škoda, keď som tie toalety pri Veži lebiek nenafotil. Tak sa teda odhodlám a idem s ňou, nielen ako garde ale aj ako dokumentarista. No to, čo som videl, som ani dokumentovať nechcel. Zamrznutá kvapkajúca voda utvorila na zemi statočný stalagmit a dookola to bolo dosť ošarpané. Odchádzame. Mám lepšie sfinktery, nemám potrebu sa tu viac zdržiavať.
Začíname prehliadku. Bez sprievodcu. Nie je potrebný. Tábor je relatívne malý a v interiéri je dostatočné množstvo informačných panelov v srbčine i v angličtine.
 |
| Informačné popisy na úrovni |
Celý tábor bol spočiatku ohradený len ostnatým drôtom. No po tom, čo 12.2.1942 hromadne utieklo 105 väzňov, ktorí zabili jedenástich nemeckých vojakov, padlo rozhodnutie obkolesiť tábor aj vysokým kamenným múrom so strieľňami a pozorovacími vežami. Fašisti následne za každého z jedenástich zabitých strážcov popravili stonásobok (1100) väzňov.
 |
| Strážna veža |
 |
| Vonkajší kamenný múr |
Tábor sa skladal z hlavnej trojpodlažnej budovy, kde boli umiestňovaní väzni. V podkroví boli špeciálne kobky určené pre samoväzbu. Pred hlavnou budovou boli ešte obslužné prízemné budovy, slúžiace nemeckému personálu.
Koncentračný tábor bol oslobodený 14.9.1944 bulharskými partizánmi a sovietskou armádou. Na pamiatku hrdinského činu hromadného úteku väzňov sa tento komplex pomenoval na "Pamätník 12. februára". V roku 1987 bol o tomto tábore natočený celovečerný film Lager Niš.
 |
| Miesto popráv |
Po obhliadke opúšťame areál koncentračného tábora a vydávame sa na cestu späť. Je však, ako celý čas tu, v Niši, poriadna zima (okolo mínus 7C) ale slniečko krásne svieti. Na Bulvári 12. februára (už vieme, prečo sa tak volá) nájdeme jedinú pekne zrekonštruovanú budovu, Good Night Accomodation, s malou, ale veľmi vkusne zariadenou kaviarničkou. Ideme sa klasicky zohriať. Pelinkovacom. Použijeme čistučké toalety a ja sa zapozerám do práve prebiehajúceho finále Australian Open, na súboj Rogera Federera s Rafaelom Nadalom. Dnes nemáme nabitý program a tak sme šli za šípkou v turistickej navigácii, aby sme tu spolu odlovili nejaké kešky, ktorých je mimochodom v Niši len skromný počet a aj tie, ktoré sa tu v tej malej miere nachádzajú, sú poslabšej kvality. Niektoré sme našli bez obalu, niektoré akoby voľne "pohodené" bez maskovania. Ale stále platí jedno pravidlo. Ak chceš poznať v cudzom meste niečo zaujímavé, nechaj sa viesť keškami. Tak sme sa práve za jednou z nich vydali.
Prichádzame na námestie Kráľa Alexandra Zjednotiteľa (Tрг Краља Александра Ујединитеља), ktorému dominuje malý parčík s veľkou bronzovou jazdeckou sochou Alexandra I. Karadžordževiča, srbského kráľa v rokoch 1921 - 1934. Tak, ako u nás, aj tu sa námestie neustále premenovávalo (nám. Mihajla Obrenoviča, námestie Juhoslovanskej armády) a sochy sa tu stavali a následne strhávali. Aj táto socha sa dostala späť na svoje miesto až po 70 rokoch.
 |
| Socha Alexandra I. Karadžordževiča |
Neďaleko parčíka je umiestnená malá parná lokomotíva, "Baba Milka" (Баба Милка). Slúžila až do konca šesťdesiatych rokov v neďalekej obci Jelašnica, v bani na ťažbu uhlia.
 |
| Baba Milka |
Pokračujeme ďalej. Ideme mimo hlavných bulvárov, dostávame sa do úzkych uličiek a úplnou náhodou nájdeme katolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, čo je v tomto pravoslávnom prostredí tak trochu rarita. Konečne nachádzame rozpis bohoslužieb, ale ako zisťujeme, prišli sme neskoro.
 |
| Kostol Povýšenia sv. Kríža |
 |
| Rozpis bohoslužieb |
Pomalým krokom sa presúvame do parku Ćair. Je fakt veľký a pekne upravený. Viem si živo predstaviť, ako to tu môže vyzerať v nedeľu v letnom období.
 |
| Park Ćair |
Blíži sa čas obeda a ja si spomeniem na ten street food, ktorý sme včera videli. Vtedy som si povedal, že to musím ochutnať. Tak sa vyberáme tým smerom. Veľmi nešpekulujem, postavím sa tam, kde stoja aj iní ľudia. To je moje výberové kritérium pri neznámych stravovacích prevádzkach. Kde je veľa ľudí, tam sa dobre varí. Že sú predo mnou ľudia mi nevadí, aspoň sledujem miestnu predavačku za presklenou stenou ako šikovne narába s klieštikami a otáča a neustále prehadzuje čevapi a pljeskavice. Sliny mám už takmer na brade, ale keď prichádza práve na mňa rad, čevapi zmiznú. Kúpil ich všetky pán predo mnou a tak mi neostáva nič iné, len vziať si do ruky veľkú žemľu v ktorej je, tak ako vždy tu v Niši, chutný kus opečeného mletého mäsa. Môžete si vybrať rôzne prílohy, ja som si dal len cibuľu. Kupujem 200 gramovú pljeskavicu za 115 RSD a k tomu lepinja (žemľa) za 15 RSD. Celkovo to vyšlo v prepočte na jedno euro. Ako vždy - bola výborná!
 |
| Ponukový list street foodu |
 |
| Presne tie čevapi, ktoré už na mňa nezvýšili |
Okľukou, tak aby sme šli po uliciach, kde sme ešte neboli, sa vraciame smerom k nášmu bytu. Po ceste vidím budovu pošty a podľa fasády očakávam, že bude na čo pozerať aj vo vnútri. Nemýlim sa. Krásny, secesne upravený interiér, a k tomu oku lahodiace secesné sedačky. Je neskoré popoludnie, ešte tomu i nedeľa a obaja sme prekvapení, že je pošta otvorená! Pred vchodom viseli tabuľky so zákazom fotografovania, tak to rešpektujem.
Míňame Námestie kráľa Milana (Трг Краља Милана) ktorému dominuje jazdecká socha srbského kráľa Milana I. Obrenovića (vládol 1882-1889).
 |
| Jazdecká socha srbského kráľa Milana I. Obrenovića |
Je tu ešte jedna dominanta, ale to je skôr v úvodzovkách. Vysoký, škatuľovitý, opustený, nevyužívaný hotel Ambasador, ktorý toto námestie, podľa mňa, vyslovene hyzdí. Spomenuli sme si na podobný "skvost" - Hotel Dukla vo Svidníku. Vyzeral podobne a podobne bol i spustnutý.
 |
| Hotel Ambasador |
 |
| Námestie kráľa Milana |
V rámci našej "ekumenickej" cesty po Niši sa ideme pozrieť i na jedinú fungujúcu mešitu v Niši. Jedná sa o mešitu Islam-agu Hadroviča (Џамија Ислам-аге Хадровића). Je to malá mešita z 18. storočia. Vchod do mešity stráži túlavý pes, ktorých je, mimochodom, v Niši početné množstvo. Skúšam otvoriť dvere a na krátku chvíľu sa dostanem i dnu. Na kobercoch tam sedia dvaja muslimovia a rozprávajú sa. Nechcem vyrušovať a po krátkej chvíli mešitu opúšťam. Mešita bola v neďalekej minulosti dvakrát poškodená. Raz hlúpymi mozgami z radov futbalových fanúšikov a druhý raz ako odveta na podobné ničenie kostolov a chrámov v Kosove.
 |
| Mešita Islam-agu Hadroviča |
 |
| Strážca dverí |
Slniečko ešte stále vysiela svoje zubaté lúče a keďže sa nám ešte nechce ísť domov, poberáme sa na ležérnu prechádzku po nábreží. Nábrežná promenáda je poňatá veľkolepo. Jednak slúži protipovodňovým účelom, jednak sú tu vytvorené prefektné podmienky pre letné romantické prechádzky popri rieke cez deň i v noci. Nenáhlime sa. Vychutnávame si to. Je to fakt upokojujúce. Takéto niečo nám chýba v Košiciach.
 |
| Nábrežie |
Prechádzame mostom na druhú stranu, kde míňame dva menšie parky (Ćesma a Park 7. júla) s množstvom sôch. Niš môžem smelo pomenovať aj ako mesto parkov a sôch. Toľko na jednom mieste som ich nevidel nikde. Sochy sú v parkoch, na ulici, i priamo na nábreží.
 |
| Nábrežie |
 |
| Nábrežie |
Prechádzame okolo jednej z nich. Jedná sa o plastiku Sabana Bajramovića, uznávaného rómskeho skladateľa a speváka, ktorý sa narodil v Niši. Socha bola osadená v roku 2010, počas otváracieho dňa kvalitne obsadeného každoročne sa konajúceho medzinárodného festivalu Nisville. Americký magazín Time, Bajramovića uviedol medzi 10 najvplyvnejších bluesových spevákov sveta. A okrem iného, jeho pieseň "Dželem, dželem" v jeho prevedení bola vyhlásená za oficiálnu hymnu všetkých Rómov.
 |
| Sabana Bajramović |
Len o niekoľko metrov ďalej nás upúta zvláštna, moderná socha, pri ktorej je nutné rozmýšľať, čo znamená. Jedná sa o plastiku, dar katolíckej cirkvi, s názvom "Metamorphosis Constantiana" a bola postavená v roku 2013, pri príležitosti 1700. výročia Milánskeho ediktu, ktorým rímsky cisár Konštantín zrovnoprávnil kresťanstvo so všetkými náboženstvami v Rímskej ríši, čo znamenalo, že odvtedy kresťania neboli prenasledovaní. Socha zobrazuje vtáka s roztiahnutými krídlami, ktoré symbolizujú ukrižovanie, a stredná časť zobrazuje hlavu cisára Konštantína, počas rôznych epoch jeho života.
 |
| Metamorphosis Constantiana |
Slnko zapadá, večer sa blíži a moja pásomnica v bruchu mi dala škvŕkaním jasne najavo, že je čas na večeru. Ideme domov, kde sa trochu zušľachtíme a vyberáme sa na moju najobľúbenejšiu činnosť - hodovanie. Musíme si vybrať nejakú reštauráciu. Rozhodnutie padlo na Kafanu Galija. Vchádzame dnu a opäť je len posledný stôl k dispozícii. Čašník príde okamžite a slušne nám povie, že celá miestnosť je rezervovaná od 19,00 pre akciu. Máme tri štvrte hodiny a my sa rozhodujeme, že si tu dáme len "zohrievač - Palinkovac" a čorbu. Je dobrá, ale ani zďaleka sa nechytá na tú, z prvého dňa. Trošku pokecáme, poskúmame okolité stoly, kde sedia celé rodiny i s deťmi a poberieme sa ďalej.
 |
| Kafana Galija |
Vymýšľame alternatívny plán. Pri prechádzkach sme si všimli reštauráciu Stara Srbija, ku ktorej sa vydávame. Zvonku nič extra, avšak keď vojdeme do vnútra, vidíme, že je to veľká, priestranná, tak trošku noblesne vyzerajúca reštaurácia. Usádzame sa v zadnej časti. Po prvý raz v Niši zažívam živých hudobníkov, ktorí v štýle yugo-style-music hrajú miestne hity na varhanoch a gitare. Nejako mi začína chodiť po rozume Peter Stašák a Jadranka. Tieto nedôstojné myšlienky mi spretŕhal slušne oblečený čašník s ponukovým listom.
 |
| Stara Srbija |
Keď zistí, že sme stranci (cudzinci), hneď nám donesie ponukové lístky aj v anglickom jazyku. Nebolo to ani potrebné - mali aj fotografie jedál. Ja osobne som si vyberal z toho, čo sa mi páčilo na vyobrazení. Ešte sme si len vyberali a doniesol na stôl akési slané muffiny s bryndzou alebo syrom a dodal: "Gratis, for you". Tá kombinácia bola zaujímavá.
 |
| Gratis, for you! |
Bea si objednáva Morčacie filé s malinovou šťavou (Ćureći file sa sosom od malina) za 500 RSD a ja Vešalica a la Srbija (440 RSD). Neviem doteraz čo je vešalica, ale boli to hydinové prsia, a ako inak na grile. Najedli sme sa do prasknutia. Ešteže sme mali domov asi kilometer, aby nám trošku vytrávilo. Celý čas mi chodila po rozume tá srbčina. Pileći je kurací. Vydedukoval som, že kurča bude bol piletina. Najviac ma ale potrápilo morčacie, ćureći ... Za nič na svete mi nenapadlo ako sa môže len povedať morka. Po rozume mi chodili len také ... radšej to ani nebudem rozoberať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára