 |
| Centrum Niša (zdroj) |
Deň mínus druhý - 25.1.2017 - Prípravy
Prípravy neboli nijako dramatické. Valuty, srbské dináre, sa u nás bežne nedajú zohnať, budeme ich kupovať na letisku. Pasy po dlhšej dobe berieme so sebou, lebo Srbsko ešte nie je súčasťou Schengenu.
Kúpili sme dva celkom nevzhľadné kufre od firmy "it luggage", avšak ich jednoznačnou výhodou bolo to, že ich hmotnosť bola len 1400 gramov (hrdili sa tým, že sú najľahšie na svete v tomto rozmere) ale hlavne mali presné rozmery kabínovej batožiny 55x40x20 cm. Stiahol som si aplikáciu Ryanairu do mobilu, spravil som si elektronický čekin na trasu Bratislava-Niš (dá sa spraviť bezplatne najskôr 4 dni pred cestou), ale pre istotu som si aj vytlačil papierové palubné lístky.
 |
| Elektronický čekin (tento je na spiatočnú cestu) |
Vytlačil som si adresu ubytovania, poznačil číslo na pána majiteľa, pripravil si oblečenie a hygienu, skontroloval baterky vo fotoaparáte, v kamere i v GPS, do ktorého som si tentokrát nezabudol stiahnúť i koordináty 7 kešiek ktoré sa v meste nachádzajú. Nezabudol som ani na nabíjačky telefónu a tabletu. Pribalil som 12 kníh z edície Antická knihovna, ktoré odnesiem kupcovi do Bratislavy, pridal Fernet a Ferrero pre Janku. Zatvoríme kufre a Bea poznamená, že má v tom malom kufri ešte kopu miesta. Od toho okamihu nám tie škaredé kufre pripadali krásne. Fakt boli navrhnuté tak, aby sa jednak zmestili na palubu a využili maximálne všetky rozmery, ale boli vyrobené z takých materiálov, že boli až neskutočne ľahké. Ešte krátky pohľad na kôpky vecí a šli sme spokojne spať.
 |
| Naše kufre |
Poďme sa však pozrieť trochu bližšie na Niš. Je to tretie najväčšie srbské mesto (po Belehrade a Novom Sade), má 260.000 obyvateľov tak sa dá kľudne svojou veľkosťou porovnávať s Košicami. Možno aj práve preto sú obe mestá partnerskými. Aj keď, podľa mňa, je to skôr formalita, nakoľko som v poslednej dobe nepostrehol žiadnu kultúrnu,, športovú, či spoločenskú kooperáciu medzi týmito mestami. O Niši sa hovorí aj ako o meste mladých, a to aj vďaka Univerzite, na ktorej 13 fakultách študuje viac ako 30.000 študentov. Cez mesto preteká rieka Nišava, ktorá sa vlieva do Moravy a následne do Dunaja. Už na prelome letopočtov tu sídlili Rimania, ktorí mesto dobyli od Ilýrov. V roku 272 sa práve tu narodil budúci rímsky cisár Konštantín. Mesto patrilo Byzantskej ríši, potom ho dobyli Slovania. Prehnali sa tadiaľ križiacke výpravy, maďarské vojská.
 |
| Pevnosť v Niši (zdroj) |
V 14. storočí ich vytesnili Turci. Tých zase na určitú dobu vyhnali miestni Srbi. V roku 1448 však Niš padol takmer na 250 rokov do područia Osmanskej ríše. V roku 1689 ich však porazili Rakúšania a Turkov vyhnali. Nakrátko. Turci sa opäť vrátili a v roku 1723 dokončili stavbu mohutnej pevnosti, ktorej múry a štyri brány sa dochovali až do dnešných čias a je tak v súčasnosti jednou z najkrajších a najlepšie dochovaných mestských pevností na Balkáne. V roku 1737 sa Niš dostáva opäť do rakúskych rúk. Ako na hojdačke, po troch mesiacoch sa tu usadili opäť Turci a začali sa na miestnych kresťanských obyvateľoch kruto mstiť. Vraždy, znásilnenia, masové popravy, mučenia a únosy do otroctva. 31.5.1809 sa na okolitom kopci Ćegar odohrala krvavá bitka, kde turecké vojská v dvojnásobnej presile porazili srbských povstalcov. Až do roku 1878 prebehlo ešte niekoľkom povstaní, až následne princ Milan Obrenović pripája po bojoch Niš k novovzniknutému Kráľovstvu Srbska a Juhoslávie. Koncom prvej svetovej vojny patril Niš nakrátko Bulharsku, ale následne sa stáva súčasťou Juhoslovanského kráľovstva. Počas druhej svetovej vojny okolie mesta bolo obsadené nemeckou armádou. V októbri 1944 mesto oslobodzujú juhoslovanskí partizáni v spolupráci so sovietskou armádou. Prichádza doba SFRJ - Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie na čele s Josipom Broz-Titom. Po rozpade SFRJ (keď sa osamostatnilo Slovinsko, Chorvátsko, Macedónsko a Bosna-Hercegovina, vzniká v roku 1992 ZRJ - Zväzová republika Juhoslávie, vtedy ešte spolu s Čiernou Horou. Rok 1999 vstúpil do histórie Nišu smutnými stránkami, keď počas viacerých bombardovaní mesta vojskami NATO bolo zabitých 56 občanov tohoto mesta. V roku 2006 vzniká osamostatnením sa Čiernej Hory samostatná Srbská republika. A tu sa končí turbulentná história tohoto juhosrbského mesta.
predchádzajúci diel
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára