 |
| Niš (zdroj) |
Krátky úvod: Meniny mojej manželky Beatrix, vzhľadom na to, že ich slávi v dátume, ktorý sa nenachádza v slovenskom kalendári, mi už spôsobili zopár trápnych chvíľ. Ako je známe, na čísla mám antipamäť. Sú časy, keď si musím vypočítať, koľko mám rokov, klasickým odčítaním. Tak teda pamätať si na dátumy osláv je pre mňa nadľudský výkon. Po dvoch alebo troch zabudnutiach a výčitkách som si spravil malú mnemotechnickú pomôcku. 14. októbra oslavuje Boris (vtedy oslavuje i Beatrix), tak si to konečne zapamätaj.... Boris ... Boris ... typické ruské meno .... Boris .... To si zapamätám. Nie je problém.
Prešli dni, týždne, mesiace a mne náhodou padol zrak na otvorený kalendár, kde svietilo klasické ruské meno... Hneď mi zasvietila žiarovčička v tej časti mozgu, kde si uchovávam mnemotechnické pomôcky. Typické ruské meno = Beine meniny! Bol ôsmy júl a to meno bolo Ivan ... Nakúpil som kvety, nejakú drobnosť a poďho gratulovať manželke. Bola z toho úplne namäkko. Mala doširoka otvorené oči a bola celá zmätená.
"Si vedľa z toho, že som nezabudol, však?", povedal som potmehúdsky.
"Nechápem. Žartuješ? O čo ti ide?", spýtala sa stále so spadnutou sánkou.
"Mňa nenachytáš. Zapamätal som si, po minuloročnom fiasku, že máš meniny keď je v kalendári typické ruské meno. A dnes je Ivana a ja som nezabudol!"
"To, že je Ivana, je pekné, ale ja mám meniny na Borisa. O tri mesiace neskôr"
Zbledol som, ale po tomto trápnom momente som si už naveky zapamätal, že na Borisa treba kúpiť kyticu.
V októbri 2016 som už začal pokukovať po tom, čo jej kúpim. V tom čase akurát Ryanair spustil novú linku z Bratislavy do Nišu. A predaj spustil s akciovými cenami za 12 eur za spiatočnú letenku. Tak mi skrslo v hlave, že jej kúpim letenky. Veľmi dlho som nerozmýšľal.
Letenky som vytlačil, vložil do obálky a spolu s kytičkou som jej zablahoželal. Obálku nečakala. Vedel som, že ju prekvapím. Tak aj bolo. Opäť doširoka otvorené oči a pýta sa:
"To sú letenky?"
"Áno", odpovedal som s nepredstieranou hrdosťou v hlase
"Fííííha!" skríkla a začala čítať. "Nice, to ideme na Francúzsku riviéru?"
Tentokrát som vypleštil oči ja.
"Nie, to je Niš, nie Nice!"
"A to je kde, preboha?"
"V Srbsku!"
"Je tam more?"
"Odkedy má Srbsko more?"
"A čo tam budeme potom robiť"
"Ehm, no spravíme si tam dovolenku"
A tak sa začali naše prípravy na januárový pobyt v srbskom Niši. Skúmal som na internete, čo by sa tam dalo robiť. Je tam pomenej pamiatok a tak viem, že nebude hroziť celodenné lietanie po pamätihodnostiach, ako to bolo v Ríme, v Paríži, Prahe, Krakove, či Budapešti. Všetko sa dá prejsť za jeden deň. My však máme pobyt na štyri dni. Zvyšok dní som prenechal sladkému ničnerobeniu a skúmaniu tajomstiev miestnej balkánskej kuchyne. Čiže žiaden stres, len odpočinok a reset od celodenných stresov.
Bolo potrebné zabezpečiť si nejaké ubytovanie a ja som skúmal coachsurfing, airbnb i obligátny booking.com a nakoniec som skončil u posledne menovaného, nakoľko našou špeciálnou požiadavkou bolo bývať v centre a hlavne ubytovacie zariadenie muselo mať aj v treskúcej zime balkón. Nefajčiari nepochopia, fajčiari áno. Rozhodnutie padlo na CityCenter Apartement, ktorý sa nachádza priamo na pešej zóne.
nasledujúce diely
NIE JE NIŠ AKO NICE (2.) - PRÍPRAVY
Prešli dni, týždne, mesiace a mne náhodou padol zrak na otvorený kalendár, kde svietilo klasické ruské meno... Hneď mi zasvietila žiarovčička v tej časti mozgu, kde si uchovávam mnemotechnické pomôcky. Typické ruské meno = Beine meniny! Bol ôsmy júl a to meno bolo Ivan ... Nakúpil som kvety, nejakú drobnosť a poďho gratulovať manželke. Bola z toho úplne namäkko. Mala doširoka otvorené oči a bola celá zmätená.
"Si vedľa z toho, že som nezabudol, však?", povedal som potmehúdsky.
"Nechápem. Žartuješ? O čo ti ide?", spýtala sa stále so spadnutou sánkou.
"Mňa nenachytáš. Zapamätal som si, po minuloročnom fiasku, že máš meniny keď je v kalendári typické ruské meno. A dnes je Ivana a ja som nezabudol!"
"To, že je Ivana, je pekné, ale ja mám meniny na Borisa. O tri mesiace neskôr"
Zbledol som, ale po tomto trápnom momente som si už naveky zapamätal, že na Borisa treba kúpiť kyticu.
V októbri 2016 som už začal pokukovať po tom, čo jej kúpim. V tom čase akurát Ryanair spustil novú linku z Bratislavy do Nišu. A predaj spustil s akciovými cenami za 12 eur za spiatočnú letenku. Tak mi skrslo v hlave, že jej kúpim letenky. Veľmi dlho som nerozmýšľal.
 |
| letenky |
"To sú letenky?"
"Áno", odpovedal som s nepredstieranou hrdosťou v hlase
"Fííííha!" skríkla a začala čítať. "Nice, to ideme na Francúzsku riviéru?"
Tentokrát som vypleštil oči ja.
"Nie, to je Niš, nie Nice!"
"A to je kde, preboha?"
"V Srbsku!"
"Je tam more?"
"Odkedy má Srbsko more?"
"A čo tam budeme potom robiť"
"Ehm, no spravíme si tam dovolenku"
Bolo potrebné zabezpečiť si nejaké ubytovanie a ja som skúmal coachsurfing, airbnb i obligátny booking.com a nakoniec som skončil u posledne menovaného, nakoľko našou špeciálnou požiadavkou bolo bývať v centre a hlavne ubytovacie zariadenie muselo mať aj v treskúcej zime balkón. Nefajčiari nepochopia, fajčiari áno. Rozhodnutie padlo na CityCenter Apartement, ktorý sa nachádza priamo na pešej zóne.
NIE JE NIŠ AKO NICE (2.) - PRÍPRAVY
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára