Deň druhý - 28.1.2017 - Zoznamka s Nišom
O 8,30 som sa spontánne zobudil a hneď za mnou i Bea. Rýchlo sme zhodnotili situáciu - máme pred sebou celý deň od samého rána. Na tejto dovolenke sme si chceli hlavne odpočinúť od každodenných stereotypov a tak sme si ani neplánovali robiť raňajky v byte, aj keď kuchyňa na to bola zariadená. Oproti, cez pešiu zónu sa nachádzala krásna (jedna z mála), secesná uzučká budova s Caffé Tramvaj. Ako bola krásna zvonka, o to krajšia bola z vnútra.
 |
| Caffé Tramvaj |
Maličké stolíky a zariadenie v štýle tridsiatych rokov, s interiérom z dobových električiek. V Niši existovala električková doprava od roku 1930 do roku 1958. Z ponukového lístka si vyberáme na skúšku palacinky. Nie tie sladké, ale slané. Plenené mäsom, prílohou bola kyslá smotana a olivy s paradajkou. Bolo to perfektné! Bea ani nevládala všetko dojesť a preto som sa jej ponúkol, že jej s tým pomôžem. Za tým si Bea dala horúcu čokoládu a ja presso. Čokoláda bola výborná, žiadne kakavko, poctivá čokoláda. Účet bol 1000 RSD (8,10 EUR). Deň je hneď krajší, keď sa človek ráno v pohode a bez ranného stresu naje.
 |
| Palaćinke (mobilfoto) |
V kaviarni som objavil free Wifi, na ktorú som sa tentokrát bez problémov napojil. Začínal som šípiť, že problém s internetom v našom byte nebude asi na mojej strane. Napísal som Božkovi SMS, kde som mu popísal môj problém. Inak ceny mobilných operátorov sú tak trochu katastrofálne. Po príchode do Srbska mi prišli správy od O2 i od 4-ky. Ceny boli príšerné.
O2 - prijatý hovor 2,50 eur/min., odchádzajúci hovor 2,50 eur/min., SMS 0,35 eur, 1MB dár 10 eur
4-ka - prijatý hovor 0,40 eur/min., odchádzajúci hovor 2,00 eur/min., SMS 0,20 eur, 1MB dár 2 eur
Po chvíli mi prišla SMS od Božka, vraj provider menil optiku a preto to nepôjde celý čas. Po návrate na byt som sa odvtedy pripájal cez okno wifinu Caffé Tramvaj.
Naobliekali sme sa, lebo bolo riadne rezko (cca -8C) ,ale chvalabohu slnko krásne svietilo, na oblohe ani mráčik a vietor nefúkal. Ideálne zimné počasie! Vonku stretávame miestnych srbských jehovistov v družnej debate so svojimi zákazníkmi.
 |
| Jehovisti na ulici |
Keď sme sa pripravovali na cesto, hľadali sme rôzne info o Niši, a niekde bolo napísané, že v sobotu je neďaleko Istanbulskej brány trh (Зелена пијаца / Zelena pijaca). Tak sme len trochu odbočili, cestu nám ukázalo množstvo ľudí, ktoré prúdilo tým smerom. Ohúrili nás rozmery toho trhu. Je to zmes všeličoho. Je to blšák, je to potravinový trh, či plechové búdy s čínskym, či skôr tureckým tovarom.
 |
| Zeleninový (potravinový) trh - Зелена пијаца |
 |
| Sušená paprika |
Nechali sme sa unášať uzučkými uličkami trhu. Videli sme špeciálne stánky len s papučami, topánkami, inde sa predávali cirokové metly, nite, zipsy, či ovládače do televízorov a všade samé handry. Mnohé dosť nevkusné, ale značkové veci sme tu ani nečakali. Takisto, ako sme to nečakali nikdy na košickom blšáku. Vo vzdialenejšej časti je krytá tržnica s poľnohospodárskymi produktami. V lete to tu môže byť úžasné. Zima však toho veľa neponúka, Ale aj napriek tomu tu nie je jedno jediné miestečko voľné a tak, ako je veľa predajcov, o to viac je aj záujemcov o kúpu. Upútajú nás stánky s orechmi, so sušeným domácim ovocím (1 kg sušených sliviek - 140 RSD - 1,15 EUR), s domácimi vajciami rôznych veľkostí, o ktorých nepochybujem, že sú kvality BIO ( 10-14 RSD - 0,08-0,11 EUR).
 |
| ... aj údené mäso |
 |
| Nakladané baranie rohy |
 |
| Akcija - sliva! |
 |
| Sušené plody |
Predávajú sa zemiaky, cibuľa, obrovské množstvo sušených červených paprík, domáce kečupy, chilli pomazánky, údené (asi baranie) rebrá a nohy, nakladané uhorky, papriky, živé sliepky. Od výmyslu sveta. Je riadna kosa, ľudia sú naobliekaní do viacerých vrstiev, všetko jednoduchí, obyčajní ľudia, ktorí vedia, čo je chudoba. Ale ich tovaru som veril. Nie ako na košickom trhovisku, kde "trhovníci" predávajú banány z veľkoskladu, napíšu si rukou na kartón cenu, tvária sa, že je to domáca výroba a účtenku vám vydajú z elektronickej pokladne. Úplne presvedčiví ... klamári.
 |
| Cirokové metly |
 |
| Osamelá babka so svojou chudobnou ponukou |
 |
| Nakupuje sa a predáva i mimo trhu |
Odchádzame z trhoviska a vraciame sa k Istanbulskej bráne. Hľadáme Belehradskú bránu. Na chodníku je tabuľka s popisom a s poznámkou, že v súčasnosti sa ku nej nedá dostať, nakoľko ju obkolesili trhovníci.
 |
| Belehradská brána - aspoň toto sa dalo odfotografovať, všade naokolo boli stánky |
Na druhej strane je malý parčík, s nejakými pamiatkami. Ideme tam. Je to kaplnka obetiam bombardovania Nišu lietadlami NATO, ktorú dalo postaviť vedenie mesta Niš.
 |
| Kaplnka obetiam bombardovania NATO v r. 1999 |
Prechádzame len asi 30 metrov a tam je ďalší pamätník. Takisto venovaný obetiam náletov NATO, tentokrát od Srbskej vlády. Miesto nebolo vybrané náhodne. Práve tu, 7.5.1999, na miestnu tržnicu, dopadli kazetové bomby, pričom zahynulo 15 ľudí. Niš bol v ten deň bombardovaný na troch miestach, avšak ani jedno miesto nebolo vojenským cieľom a tak obeťami boli obyčajní civili. Javier Solana, generálny tajomník NATO, deň na to potvrdil, že zasiahnuté ciele neboli vojenské a že sa stala "chyba" pri zhodení bômb z holandského bombardéra. Celkovo v Niši zahynulo počas viacerých náletov 24 osôb.
 |
| Pamätník obetiam bombardovania NATO v r. 1999 |
Až teraz sa rozhodneme vstúpiť za hradby asi najvýznamnejšej pamiatky - Nišskej pevnosti (Нишка тврђава/Niška tvrđava). Po znovudobytí Nišu Turkami vydal sultán nariadenie, aby sa na tomto mieste vybudovalo mestské opevnenie, ktoré malo chrániť obyvateľov pred ďalšími dobyvačnými vojskami zo strany Rakúska. V roku 1723 bola stavba dokončená. Opevnenie meralo 2100 metrov, múry boli 8 metrov vysoké a 3 metre hrubé. Celá zastavaná plocha zaberala 22 hektárov. Opevnenie malo štyri hlavné brány. Istanbulskú na juhu, Belehradskú na západe, Vidinskú na severe a Jagodinskú na východe. Plne zachované sú len Istanbulská a Belehradská brána. Počas I. svetovej vojny pevnosť obsadili Nemci a Bulhari a v pozostatkoch starých budov zriadili mučiarne pre srbských vojakov. Pri severnej bráne, ktorú odvtedy volajú aj Bránou smrti, je malý pamätník umučeným Srbom.
 |
| Istanbulská brána - Стамбол-капија |
Istanbulskou bránou (Стамбол-капија / Stambol kapija) sa dostávame do vnútra opevnenia. Nezabudnite priamo pod bránou navštíviť informačné centrum a vypýtať si mapu mesta. Celému opevneniu dominuje rozsiahly a dobre udržiavaný park. Samozrejme, že v zime pôsobí tak trochu smutne, ale v lete tu musí byť poriadne silná romantika.
 |
| Infocentrum v podchode Istanbulskej brány |
 |
| V parku |
Hneď za bránou sa nachádzajú zrekonštruované turecké kúpele hamam (хамам), z 15. storočia. Po krátkej prechádzke prichádzame k Bali bejovej mešite (Бали-бегова џамија / Bali-begova džamija) zo 16. storočia, ktorá je toho času bez minaretu. Upúta ma dômyselná stavba klenutého stropu z tehál. Teraz je jednou z posledných troch mešít, ktoré možno vidieť v Niši. V zrekonštruovanom interiéri sa nachádza malý výstavný priestor Salon 77.
 |
| Bývalé turecké kúpele hamam |
 |
| Bali-bejova mešita |
 |
| Tehlová kupola Bali-bejovej mešity |
Vydávame sa severným smerom k lapidáriu antických náhrobných kameňov (kde je o.i. ukrytá keška). Pozeráme sa do kamenných tvárí dve tisícky rokov mŕtvych ľudí.
 |
| Lapidárium antických náhrobných kameňov |
 |
| Náhrobný kameň |
Pokračujeme k meteorologickej stanici z roku 1889, kde v areáli Mestského kvetinárstva (Градска цвећара / Gradska Cvećara) nachádzame krásny altánok s nápisom Банкомат књига / Bankomat knjiga. Ide o miesto kde si môžete vziať, alebo len v tieni prístrešku prečítať knihy, ktoré tam sú vystavené.
 |
| Tvárim sa, že tomu rozumiem |
Neďaleko nachádzam pri múre nostalgický symbol bývalej Juhoslávie, ktorá bola federáciu šiestich republík, znázornený ako šesť pochodní vytvárajúci jeden mohutný oheň. Ako vieme, neskôr sa tá vatra rozpadla.
 |
| Symbol starých čias |
V parku sa nachádza o.i. budova mestského archívu z roku 1890, pamätník kniežaťa Milana Obrenovića, antické vykopávky základu domu, galéria, predaj suvenírov v budove bývalej zbrojnice, a zrekonštruovaný antický amfiteáter, ktorý sa používa i v súčasnosti na rôzne spoločenské akcie.
 |
| Pamätník kniežaťa Milana Obrenovića |
 |
| Amfiteáter |
 |
| Bývalá zbrojnica - predajňa suvenírov |
Na konci, keď sme sa vrátil k Istanbulskej bráne sme ešte vyšli na hradby, odkiaľ sa ponúka malebný pohľad na celé centrum v popredí s Nišavou a krásne upravenou riečnou promenádou (nechcete sa inšpirovať, radní páni na košickom Magistráte?).
 |
| Pohľad na mesto z hradieb |
 |
| Na hradbách |
Prechádzame pešou zónou a zastavujeme sa pri bronzovom pamätníku srbského spisovateľa 19. storočia Stevana Sremca, ktorý sa venoval vo svojich dielach histórii mesta Niš. Je tu zobrazený so svojim priateľom lovcom Kalčem a s jeho psom Čapem. Tak som si k nim prisadol. Boli veľmi milí a rozšafní. Dobre sa mi s nimi sedelo.
 |
| Posedenie s priateľmi |
Bol čas obeda a kafany už boli takmer plné. Nám stačilo od raňajok a keďže sme hlad nepociťovali, vybrali sme sa ďalej na prieskumnú výpravu mestom Niš. Prešli sme sa po Bulvári dr. Zorana Džindžiča (Булевар др Зорана Ђинђића / Bulevar dr Zorana Đinđića). Aký honosný názov, tak nevzhľadná ulica to bola. Hlavne svojimi nechutne vysokými pseudomodernými panelákovými výškovými budovami niekedy z konca 80. rokov.
 |
| Ten najvyšší a najnevzhľadnejší |
 |
| Bulvár dr. Zorana Džindžiča |
Bolo to škaredé a nalepené jedno na druhom. Ale, na druhej strane, takých mrzutostí nájdeme aj u nás ešte dosť a dosť. Jediné, čo ma upútalo, bolo množstvo pouličných stánkov s rýchlym občerstvením. Z každého sa dymilo a z každého šla úžasná vôňa. Samozrejme že rozprávam o mojich milovaných grilovaných srbských špecialitách. Toto musím ochutnať, povedal som, ale prešli sme na druhú stranu ulice a zamierili do Parku sv. Sávu. Takže namiesto jedla bola kultúra. Opäť - veľký, veľmi pekne urdržiavaný park. Uprostred neho stál novodobý neobyzantský Chrám sv. Konštantína Veľkého a cisárovnej Heleny (Храм Светог цара Константина и царице Јелене). Cisár Konštantín bol prvým "kresťanským" rímskym cisárom a narodil sa práve v Niši. Cisárovná Helena bola jeho matkou. Chrám je z roku 1999 a čo ma zarazilo, že vo vnútri neboli žiadne lavice na sedenie. Upútal nás krásny ikonostas a mohutný luster v strede miestnosti. Chceli sme si pozrieť rozpis bohoslužieb, či by sa nám nejakú nepodarilo stihnúť v nedeľu, ale na vchode boli len slávnosti spojené s pravoslávnymi Vianocami a Novým rokom. V pláne sme však mali ešte ďalší chrám.
 |
| Chrám sv. Konštantína Veľkého a cisárovnej Heleny |
 |
| Interiér chrámu |
Pokračujeme ďalej, už mimo Bulvár a mierime k jednej z najzaujímavejšícj nišských pamiatok - je to Veža lebiek (Ћеле-кула - Ćele kula). V roku 1809 sa na neďalekom kopci Ćegar odohrala bitka medzi srbskými povstalcami a tureckými okupantmi. Vodca povstalcov, knieža Stevan Sindjelić, keď videl, že boj je márny a podľahnú presile, nalákal tureckú armádu ku svojmu stanovisku, kde mal sudy s pušným prachom a výstrelom z pištole do sudov tak zabil nielen seba, svojich spolubojovníkov, ale hlavne svojich protivníkov v boji. V bitke padlo 6000 Turkov a 4000 Srbov. Turci vyhrali a na znak toho, že to s ovládnutím mesta myslia vážne, odrezali mŕtvym povstalcom a ich rodinným príslušníkom (ženám i deťom) hlavy a stiahli ich z kože. Kože vypchali slamou a poslali do Carihradu ako víťaznú trofej. 952 lebiek použili ako stavebný materiál na postavenie 3 metre vysokej veže so základňou 4 x 4,5 m. Na výstrahu miestnym Srbom. Postupom času si miestni obyvatelia kradli lebky, aby mohli svojich príbuzných pochovať. Následne európski cestovatelia si brali lebky ako morbídny suvenír z ciest. V roku 1892 bola z úcty k mŕtvym postavená nad vežou kaplnka, ktorú ročne navštívi viac ako 3000 návštevníkov. V súčasnosti je tam 58 lebiek. Jedna lebka je uložená samostatne. Vraj je to lebka samotného vodcu povstania, Stevana Sindjelića. Ćele kula je významným miestom Srbov na pamiatku národného boja za nezávislosť.
 |
| Ćele kula |
Vstupenky sa kupujú v malom domčeku mimo kaplnky a dovnútra vás odprevadí miestny sprievodca. Opýtal som sa slušne na možnosť fotografovania, bolo zakázané, ale milý sprievodca povedal, že bude mať akurát vtedy, keď si cvaknem jednu snímku zatvorené oči ... Vstupné pre dospelého je 150 RSD (1,20 EUR). V kaplnke je málo miesta a to vás núti byť oproti mŕtvym ostatkom zoči voči veľmi blízko. Dlho sa nezdržiavame, napíšeme zopár slov do návštevnej knihy a odchádzame. Po ceste domov sa ešte dlho rozprávame ako zversky sa vie chovať človek k vlastnému druhu. Zároveň si dávame cieľ do budúcna - navštíviť Osvienčim. Najlepšie ale s deťmi. Keď sme boli na pobyte v Krakove a okolí bol Riško ešte malý a nie dosť vyzretý na to, aby to zvládol, ale myslíme si, že teraz už je načase. Puberta je tu.
 |
| Ćele kula |
Mierime si to krížom okolo futbalového štadióna FK Radnički Niš a okolo športovej haly, kde sa pripravuje slávnostný vchod pre účastníkov svetovej skupiny Davisovho pohára v tenise medzi Srbskom a Ruskom. A na dôvažok, bude tu hrať srbský národný hrdina Novak Djoković! My ho však nestihneme. Prechádzame krížom cez mestský park Ćair. Slnko ešte vysiela svoje štrbavé lúče, je jasno, ale riadna kosa. Ideme sa zahriať. Vchádzame do prvej kaviarničky Oktopod a objednávame si Gorki list za bezprecedentných 90 RSD (0,70 EUR) za pohárik! Všimnite si, milí baristi, barmani a čašníci na Slovensku, ku každému poháriku donesú hosťovi na stôl veľký pohár s vodou (niekedy aj s citrónom) a účtujú si za to neuveriteľnú sadzbu 0,00 RSD. To na eurá ani netreba prerátavať.
 |
| Gorki list (mobilfoto) |
Po zahriatí (a toalete) pokračujeme v prechádzke po meste a dostávame sa ku ďalšej cirkevnej budove. Je to Katedrála svätej Trojice a zoslania svätého Ducha (Саборни храм) srbskej pravoslávnej cirkvi - druhá najväčšia pravoslávna katedrála v Srbsku. Bola dokončená v roku 1872. V interiéri sa nachádzajú ostatky svätého veľkomučeníka Artemija a vysoko umelecky cenený ikonostas od Steva Todorovića. V roku 2001 interiér kostola zachvátil požiar. Pamiatky boli reštaurované až v roku 2010. My sme sa do vnútra nedostali, bolo zatvorené. Mimochodom, rozpis bohoslužieb na nedeľu sme nenašli ani tu. Musím zistiť doma ako to u pravoslávnych chodí ...
 |
| Katedrála svätej Trojice a zoslania svätého Ducha |
Cestou domov, neďaleko chrámu, si všímame novinku, podzemné kontajnery na komunálny odpad. Opäť raz niečo, nad čím sa môžu naše radnice zamyslieť.
 |
| Podzemné kontajnery na komunálny odpad |
Blížil sa pomaly večer a my sme si uvedomili (teda hlavne ja), že sme neobedovali. A akonáhle mi to prišlo na um, vyhladol som ako vlk. Rýchlo sme našli cestu smerom k centru a vhupli sme do kafany Kafanki.
 |
| Kafana Kafanki |
Opäť maličká prevádzka, dolu boli 4 stoly, ale schodmi sme sa dostali na vnútornú terasu, kde bolo trochu priestrannejšie a ako sme sa tu usadili, začali ma štípať oči. V Srbsku sa fajčí doslova na každom kroku a stále. Ráno, na obed, večer, na ulici, v reštauráciách, muži, ženy... Nechceli sme už meniť lokál, musel som sa prispôsobiť. Klasika na zahriatie bola tentokrát miestny Vinjak. Z jedálneho lístka sme očami prešli tam, kde boli polievky. Zbadali sme Pileći čorba (to je to, čo sme mali deň predtým), ale keďže stále si dávame niečo iné, aby sme ochutnali miestnu kuchyňu, vyberáme ďalej. Tak si z toho chlievika, kde bola aj tá čorba vyberáme obaja 2x Pasulj na tavče, mysliac si, že nám na stole pristane nejaká klasická fazuľová polievočka. K tomu si objednávam 10 ks Čevapi a Bea si vyberá Pileći ražnjić. Čašník sa nejako pri objednávke gánil, ale my sme to pripisovali našej zlej výslovnosti. Vinjak zahrial a my čakáme na našu fazuľovicu, ktorá nejako nechodí. Až po chvíli sa nesie na stôl všetko spolu. Aj s hlavným jedlom. Z fazuľovice sa vykľul hustý fazuľový prívarok v hlinenej miske (tavče). Neviem sa dočkať voňavej lahôdky na drevenom podnose čo je pred nami. Prežívam každý jeden hryz do čevapov, je to niečo neopísateľné. Voňavé, mäkkučké, šťavnatučké. Nemýľte si to s tými čevapčiči zo školskej či závodnej jedálne. Ani gram strúhanky. Čisté mäsko s koreninami a bylinkami. A na prírodnom grile. Samozrejme že chutnám i z Beinho. Rozprávka ....
 |
| Vpredu Pasulj na tavće, vzadu Čevapi (mobilfoto) |
Účet si vypýtam dolu u čašníka, ktorý čosi naškriabe rukou na papier a ja platím 1380 RSD (11,20 EUR). Nekontrolujem to a preto až doma zistíme že nám nezapočítal pelinkovac na zahriatie. Ale v tom tringelte to mal zaplatené aj tak ...
Spokojným, pomalým krokom sa presúvame vysvietenou pešou zónou na byt a v posteli pociťujeme únavu. Aj keď sme sa neponáhľali, uvedomujeme si, že sme od rána na nohách a prešli sme viac ako 10 kilometrov. A 10 kilometrov po meste je ako 20 kilometrová túra v prírode.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára