- Pôjdeme v sobotu niekam?, opýtal sa ma v piatok Peter.
Veľmi sa mi nechcelo, mesiac som nič nerobil, som rozkysnutý, určite budem
fučať, nechcem sa pochorieť pred dovolenkou... Dosť pádnych argumentov na to,
aby som mu odpovedal "nie".
- Nedbám, pôjdem, vymysli nejakú trasu, v sobotu o 06,30 sa stretneme ....
Unavený som bol ako kôň a ukrutne sa mi nechcelo. Avšak v sobotu ma budík
zobudil o 05,30 a tak som mal čas sa pripraviť a o 07,00 ísť dolu, kde ma už
čakal Peter.
- Bro, strašne sa mi nechcelo ísť dnes, aleže vôbec. Povedal. Pozerám na neho udivene
a rozpoviem mu svoju včerajšiu leňošskú myšlienku, že ani mne sa de facto
nechcelo, ale dnes už aj áno.
Meteorológovia hlásili krásne zimné počasie a keďže včera nasnežilo na celom
Slovensku, tak sme očakávali ten jeden centrimetrík až dva aj v Čergove. Keď
sme však nechali auto na konci obce Lúčka, okolie bolo zasypané asi päťcentimetrovou
perinou. Hore na hrebeni bolo vidieť slniečko. Nefúkalo. Bolo skvelo.
Šli sme asi kilometer, až po odbočku k náučnému chodníku a vydali sa po jeho
trase nahor, smerom na hlavný hrebeň, na Minčol. Bolo neuveriteľne príjemne a
ja som tak mohol zo seba zhodiť vonkajšiu siedmu vrstvu oblečenia.
Po chvíli pozriem do mapy a s prekvapením konštatujem, že my sme už na zelenej, mimo nášho pôvodného zámeru. Nevadí, aj tak nás cesta dovedie až na hrebeň.
Prichádzame k Útulni pod Minčolom, kde sme chceli niečo hodiť do žalúdka. Sklamane konštatujeme, že útulňa je obsadená, lebo z komína sme videli stúpať dym. Prechádzame okolo a zo dverí vykukne mladý, športovo vyzerajúci muž a zvolá:
- Nazdar chlopi, dáte si pivo?
Udivene na seba pozeráme a čudujeme sa, že odkedy sa tam predáva niečo pod zub.
- Poďte dnu a ohrejte sa.
Chlapík okamžite podáva ruku a povie:
- Ja som Lukáš.
Sadáme si do tepla útulne a na stole už máme dve Plzničky v plechovke. Dáme sa do družného rozhovoru. Ten chlapík je nezastaviteľný. Na stole práve pristáli poháriky Jacka Danielsa. Pripíjame si a pokračujeme v družnej debate. Jožo organizuje každý rok v októbri pretek "Beh hrebeňom Čergova". Rozpráva tak oduševnene, až som mal chuť sa na ten pretek prihlásiť. Ale ja neviem behať ...)
Potom prišiel "ešči do druhej nohy", rozúčili sme sa a pobrali sa ta het ....
Posledný úsek bol celkom prudký, ale zo slniečka už nebolo nič, keďže ho prekryli snehové mraky. Zato však neuveriteľne krásne snežilo. Vietor fúkal mierny. Keď sme vyšli na hrebeň, v pôvodnom pláne bolo ísť na Minčol (1157 m.n.m), ale bolo teraz by to zbytočné, lebo bolo vidieť len asi na 20 metrov a výhľady by sa aj tak nekonali. Pobrali sme sa preto smerom na Lazy (1085 m.n.m). Odtiaľ už len po modrej smerom na Hýrovú (1071 m.n.m.) a následne miernym klesaním na Sedlo Ždiare (972 m.n.m.). Snehu bolo na hrebeni požehnane. Miestami až 25 centimetrov. Bol to úžasný, sypký, premrznutý sneh, ktorý sa vôbec nelepil.
Potom náš už čakala jednoduchá cesta k autu. Konštatovali sme obaja, že sme skvelí bojovníci. Porazili sme totiž našu pohodlnosť, ktorá nám našepkávala, aby sme ostali hniť doma. Ale dobre sme zrobili, že sme vypadli von.
PS: Tento článok som sa odhodlal napísať po tom, ako Peter znovu oživil svoju stránku misovic.net kde opisuje výlety a rôzne pobyty v prírode. Tu som tiež porazil moju vrodenú lenivosť aj druhý raz a oživil som aj ja svoj prastarý projekt. Ja len dúfam, že mi to vydrží. Trimem sebe paľce...
Petrov článok na jeho webe : https://www.misovic.net/2024/11/23/lazy-a-sedlo-zdiare-cergov/
Trasa: Lúčka-Potoky-hájenka (570 m) / Ústie Kalinovského potoka (635 m) / Útulňa Pod Minčolom (997 m) / Lazy (1085 m) / Sedlo Ždiare (972 m) / Ústie Kalinovského potoka (635 m) / Lúčka-Potoky-hájenka (570 m)
dĺžka: 13,56 km
prevýšenie: 628 m
spálených 2327 kCal (môžem teraz zožrať celé kurča ) )))
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára